O mojom MOJOM JEDLE a o BLOGERovi ROKA :)

Dávnejšie som si položila otázku, čo pre mňa znamená moje MOJE JEDLO. Vždy, keď som začala s nejakou záľubou, nadchla som sa, no po čase to už nebolo ono. MOJE JEDLO ma však drží stále, už viac ako dva roky, prečo? Možno viete, možno nie, väčšinu môjho života som prežila ako “nevarič”. Nebolo treba, vždy sa niekto našiel, najskôr mama, neskôr kuchárky v škole a v práci a tak nejak som nemala príležitosť zistiť, že by ma to bavilo. Našťastie, roky plynuli a ja som čakala môjho prvého Neposedu. 9 mesiacov o hlade sa byť nedá, tak začali moje prvé kontakty s kuchyňou. Zo začiatku to bolo všelijaké a niekedy sa môj muž (inak celkom dobrý “varič”) zo mňa smial. Nuž ale nejako som sa do toho dostala… a dnes… už moje počiny môžete sledovať na stránke 🙂

Zistila som, že čas strávený v kuchyni je pre mňa relaxom, akýmsi welnessom. Je to miesto, kde sa môžem realizovať, popustiť uzdu fantázii, chuťovým bunkám a svojim myšlienkam. Miesto, kde nemusím myslieť na nič iné, len na to, čo chcem pripraviť. Čo ešte pridať, aby to bolo jedinečné 🙂 Bolo to dostupné a príprava nezabrala pol dňa, lebo tráviť taký dlhý čas v kuchyni by mi doma neprešlo 😀 A chutilo to aj mojim chlapcom. Zistila som, že mať deti v raste je úžasné – môžem stále vyvárať, vypekať a vymýšľať 🙂

Keď som zistila, že som bola nominovaná do súťaže Bloger roka, veľmi ma to potešilo. Ani vo sne by som nečakala, že to spolu s vami dotiahnem tak ďaleko a budem sa môcť zúčastniť galavečera. Čo budem rozmýšľať – skvelá akcia to bola. Veľmi som sa na ňu tešila a povedala som si, že si ju užijem na maximum. A tak aj bolo. Celý deň som bola rozlietaná, decká, práca, stres… možno to poznáte aj vy – taký klasický deň pracujúcej ženy matky. No keď som vstúpila do hotela, zhlboka som sa nadýchla, hodila za hlavu všetky starosti a vykročila v ústrety neopakovateľnej chvíli. Aj welcome drink mi pripomenul, že sa treba uvoľniť 🙂 Vošla som do miestnosti a vychutnávala si večer tak, ako si vychutnávam dobré jedlo. Myslela som pri tom na všetkých Vás, vďaka ktorým som sa do tejto “elitnej sedmičky” dostala. Celý večer sa niesol v uvoľnenej a vtipnej atmosfére, vyhovoval mi nenútený humor moderátorky a jej hostí. Nasledovalo vyhlásenie prvej kategórie, potom druhej, no a tretia bola tá “naša” – Gastronómia. Bola som taká vzrušená, že keď som si chcela natočiť nominačné video, zabudla som stlačiť “rec” 😀 takže som nenahrala ničovaté nič, ale nevadí, nájdete ho tu: https://www.youtube.com/watch?v=KOfEj732isc 🙂 Ten pocit, keď som videla svoju nomináciu medzi toľkými skvelými blogmi stojí za to 🙂 Nabilo ma to úžasnou energiou a chuťou robiť ďalej to, čo ma tak baví, čo mi robí radosť a prináša vnútorný pokoj. A to, čo baví aj vás, lebo bez vás by to nešlo 🙂 Ďakujem vám za každý jeden feedback, ktorý mi dávate a posúvate ma tak ďalej. Aj keď som sa neocitla medzi ocenenými, vobec mi to nevadí a ani som to neočakávala. Som maximálne šťastná, pretože mám viac ako cenu. Mám Vás – podporovateľov, skúšačov a ochutnávačov, jednoducho fanúšikov. Raz som dostala otázku, aký mám názor na konkurenciu. Nech som rozmýšľala ako som chcela, nevedela som na to odpovedať. Nemám totiž pocit konkurenčného boja. Každý robí niečo iné a každý z nás to robí najlepšie, ako vie. A s láskou. Mala som pocit, že som medzi “svojimi”. Piatok trinásteho teda pre mňa nebol nešťastným dňom, práve naopak. Získala som šťastnú sedmičku v umiestnení, zoznámila som sa so skvelými ľuďmi, pokecala a užila si svoj deň.

Viac skvelých blogov nájdete na www.najlepsieblogy.sk 🙂

autorka fotiek je Lucia Tužinská PhotoMoments