Nielen jedlom je človek živý...

Asi začnem veriť na osud 🙂 Dnes som dostala od kamošky túto parádnu záložku do knihy. Len tak… Veľkú radosť mi tým urobila, nielen kvôli samotnej záložke, ale aj preto, že ma pozná a vie, čím ma poteší. A prečo začnem veriť na osud? Lebo dnes je Medzinárodný deň leňošenia a tieto dve veci (teda leňošenie a kniha) k sebe tak trochu patria. Internet na dnes hlási toto: „Záhaľčivý deň alebo Deň leňošenia je určený na pokojné ničnerobenie. Je to určitý spôsob trávenia voľného času, avšak človek leňošiť dlho nevydrží. Psychika bez podnetov a činnosti začne po čase protestovať, a tak nudu nahradí otrávenosť až nakoniec človeku vznikne potreba niečo urobiť. Preto treba leňošenie striedať s aktivitou a naopak.“ Ak ste čítali úvod v mojej knihe, dočítali ste sa aj o mojej vášni ku knihám. O tom, že milujem tajomstvo, ktoré ukrývajú, vôňu, životy, ktoré žijem, keď čítam aj nesmrteľnosť kníh… Dôvodov na túto špecifickú lásku je ešte oveľa viac, čas pri knihe je časom, ktorý patrí len mne a preto sa snažím čítať vždy, keď je to možné. Tak pri príležitosti tohoto „záhaľčivého dňa“ a novej záložky prinášam článok o tom, čo som v poslednom čase prečítala a (podľa môjho sugestívneho gusta) stálo za to. Veď keď leňošiť, tak aktívne, najlepšie s knihou 🙂 A aké knihy sa páčia Vám?

Anotácia tu

Zaradenie: literatúra faktu, druhá svetová vojna, koncentračný tábor, skutočný príbeh

Veľmi silná kniha. Spočiatku som bola trošku sklamaná, pretože som čakala čosi iné. Predstavovala som si, že to bude beletrizovaný príbeh o 3 matkách, ktoré sa spoznali v koncentráku a nejakým šťastným spôsobom v ňom tajne porodili a vychovávali svoje deti. V podstate som nebola až tak ďaleko od pravdy, až na to, že to nebola beletria, ale faktografia (teda málo priamej reči), matky o sebe vzájomne netušili a ani sa nikdy nepoznali. Spoznali sa až ich deti po x rokoch. Aj napriek tomu sa mi kniha veľmi páčila, má silnú výpovednú hodnotu, všetko v nej je skutočné, všetky fakty, mená, dátumy aj fotky sú autentické a ťažko nadobudnuté. Klobúk dolu pred autorkou, že dokázala spojiť 3 ženy a ich rozsiahle životy do jednej knihy. O každej zo žien sa dozvedáme, ako žila pred vojnou, ako sa dostala do koncentráku, čo v ňom zažila, ako to celé vnímala a nakoniec o tom, ako prežila a vrátila sa na slobodu. A ako tento návrat do reality prežila. Pretože ani to nebolo ľahké. A napokon sa dozvedáme aj o troch bábätkách, ktoré prišli na svet jednotlivo počas apríla 1945 pár dní pred skončením vojny a ako tesne unikli istej smrti… (keby sa posledné bábätko narodilo len o deň skôr, skončilo by v plynovej komore, ale v deň jeho narodenia došiel cyklón B a to ho zachránilo…).

Kniha sa aj napriek množstvu faktov číta ľahko, úplne vás pohltí. Je plná fotografií zo života pred aj počas koncentračného tábora. Tá predstava, že toto niekto mohol prežiť, je neuveriteľná… Určite odporúčam všetkým, ktorí vyhľadávajú tento typ literatúry.

Anotácia tu

Žáner: severské krimi, thriller, detektívka

Moja prvá Keplerovka. Z tejto knihy mám zmiešané pocity. Prvá polovica bola perfektná, príbeh zahalený rúškom tajomstva, zvedavosť ma nútila nepustit knihu z ruky. Postupne sa všetko odhaľovalo, prichádzali nové a nové postavy a mená, čo som mala trošku problém, ale dalo sa. A potom sa to nejako začalo kaziť. Postupne, ako sa odhaľovalo celé tajomstvo, prišlo mi to celé málo pravdepodobné. Jurek Walter sedí v liečebni s najvyšším stupňom ochrany, pod dozorom lekárov, nik sa s ním nesmie zhovárať, ošetrovatelia si dávajú do uší štuple (vlastne ani neviem prečo, celý čas som čakala, že sa dozviem, čo také strašné im ten Jurek narozpráva), pretože spáchal hrozný zločin. veľmi hrozný, keďže ho zaň takto odsúdili. Po 13 rokoch sa ale musí prípad otvoriť, pretože sa našiel stratený Mikael. Je veľmi zvláštne, že hoci to bol tak závažný zločin, polícia vedela, že Jurek Walter je falošné meno, nepátrali pred 13timi rokmi po jeho pravom mene. Je zvláštne, že sa na to jednoducho vybodli a prípad uzavreli a stratené deti zostali 13 rokov stratene…. Celé je to napínavé ako guma v trenkách, veľmi pekne a autenticky manželia opisujú veci, prostredie, situácie, človek sa cíti, ako keby tam bol, ale aj napriek tomu celý ten záver, posledných 100 strán bolo pre mna neuveriteľných. A čo robil úchylák lekár Anders v tom tuneli som tiež nepochopila… Celé mi to prišlo nepremyslené a slabé. Taký priemer. Oceňujem krátke kapitoly, ktoré dynamizovali celý dej.

Anotácia tu

Zaradenie: Biografia, skutočný príbeh, koncentračný tábor, druhá svetová vojna.

Tak táto kniha bola pre mňa veľmi zvláštna. Vzala som ju do rúk v kníhkupectve a odišla s ňou. Kniha je o krutosti koncentračného tábora Osvienčim a Brzezinka a o úteku dvoch Slovákov z tohoto pekla. Prečítala som tam pri káve asi 50 strán, mám rada tento žáner, no doma mi to šlo horšie. Možno preto, že tam bolo toľko rôznych nemeckých pomenovaní (mien), strácala som sa trošku v tom, kto je kto. Mala som z nej zmiešané pocity. Čítala som systémom 100 strán ok, 100 strán horšie, 100 strán ok. Záver ma bavil najviac. Bol najdynamickejší a taktiež preto, že tá krutosť a realita tam bola vyjadrená tak inak, zhustene. Totiž celá kniha je písaná ako román, sú tam bežné výjavy z krutého života, ale je to písané takým štýlom, že to skrátka beriete ako fakt a nedojíma vás to. Autor nehrá na city, len sucho opisuje tie zverstvá, ktoré tam boli. Vidno, že si to zažil, že tam žil 2 roky a na všetko si už zvykol. Záver je dynamickejší, útek je miestami neuveriteľný, najmä keď si po 8 dňoch úteku pochutnávajú na káve zo zásob v ruksaku, no nechcem si tu kávu predstaviť. A možno si ju aj oni len predstavovali 🙂 Taktiež keď po nich strieľajú a žiadny z nábojov ich netrafí a navyše po nich ani nikto z ostrelovačov nejde… Mali asi veľké šťastie.
Najviac za srdce ma chytilo, keď po úspešnom dorazení na Slovensko svoj príbeh rozprávali kompetentným s očakávaním, že sa všetko raz a navždy zmení. Toto rozprávanie bolo veľmi dynamické, mnohé som pochopila a celkovo – povedala som si, že tú knihu som mala čítať od konca.
Táto kniha je plná krutosti, ale aj odhodlania prežiť a pomôcť ostatným, snaha zmeniť situáciu s nasadením vlastného života. Pre toho, kto bol v Osvienčime na exkurzii skvelo dotvára obraz o vyhladzovacích táboroch, človek si to vedel lepšie predstaviť. Táto kniha určite stojí za prečítanie, nielenže má veľkú historickú výpovednú hodnotu, donúti čitateľa zamyslieť sa a popremýšľať nad mnohými vecami.

Anotácia tu

Zaradenie: krimi, román.

Mne sa veľmi páčila, doslova som ju hltala. Páčil sa mi spôsob, ako autorka postupne odhaľovala postavy, páčilo sa mi striedanie postáv – rozprávača, teda pohľady na jednu vec z rôznych uhlov, od rôznych zúčastnených postáv. Páčilo sa mi striedanie časov, zápletka, asi som ešte v tomto žánri neveľmi zbehlá, lebo som do poslednej chvíle neprišla na to, kto je vrah 😀 Pár strán som bola skalopevne presvedcená, že vrahom je ten, potom zase niekto iný, no do konca som mala čo robiť 😀 kniha bola dynamická, napínavá, napätie dávkované, nútilo ma čítať ju. Nemala som pocit, že dej stagnuje dlhšiu dobu (možno pár strán).

Nepáčilo sa mi to „hluché“ obdobie počas Rachelinho dňa, keď teda ráno cestovala do práce, o ktorú prišla, no stále do nej chodila a poobede zase domov z práce, no ako nezamestnaná nevieme, čo robila.

Za bestseller by som to nevyhlásila, ale páčilo sa mi to. Dávam 4, 5 hviezdičiek z 5 🙂

Anotácia tu

Zaradenie: literatúra faktu, historický román, druhá svetová vojna

Táto kniha je opäť z kategórie „židovská otázka“. Zohnať ju bol trošku problém, ale podarilo sa mi to, no dlho čakala na to, kým sa do nej pustím. Je to kniha, ktorá je veľmi silná, autenticka, krutá, no zároveň úžasná a hlavne ľudská. Toto bola prvá kniha „o židoch“, ktorú som čítala z inej stránky, ako koncentračné tábory, utekanie, deportácie. V tejto knihe to spomínané je, ale hlavne sa jej dej odohráva v bunkri. 18ti ľudia, Židia, sú ukrytí v bunkri pod domom jedného z nich, ktorý prevzal láskavý Valentin Beck, poľský Nemec, ktorý sa navonok hrdí tým, že nenávidí Židov, no urobí všetko možné aj nemožné na ich záchranu. Je to človek s veľkým srdcom tak isto ako jeho žena Júlia a dcéra Ala. Len vďaka nim prežili vojnu, neľudské podmienky, zimu, teplo, vši, hlad, potničky, smäd, strach, život s malými deťmi, nacistov, esesákov, ktorí bývali nad ich hlavami a hrávali s pánom Beckom karty… či policajné obhliadky domu. Je neuveriteľné, ako mohli žiť toľkí v podzemí, od sveta ich delili len dosky, mohlo ich prezradiť chrápanie, vyprázdňovanie, posúvanie slamy, či deti… Veľmi napínavá a silná kniha, určite odporúčam všetkým, ktorí obľubujú túto tematiku…

Anotácia tu

Zaradenie: Severské krimy

Dalo by sa to zhrnúť veľmi jednoducho: vynikajúci, napínavý, až nervydrásajúci psychologicky triler. Nebyť dvoch veci, dostala by kniha až 6 hviezdiciek z 5 😀
Začalo sa to skvele. Vražda. Brutálna. Polícia netuší, kto je vrah, hoci je to už tretia vražda, ktorá je navlas rovnaká, ako predošlé dve a je jasné, že ide o toho isteho páchateľa. Aký však má vrah motív? A ako súvisia jednotlivé vraždy? Čo je ich spoločným menovateľom? Prečo si vrah vybral práve tieto tri ženy? Treba na to prísť rýchlo, pretože v hre môže byť ďalšia obeť. Na scénu prichádza psychológ Sebastian Bergman, odborník na psychopatov podobného rázu, o jednom podobnom napísal dve knihy. A tu sa to pokašle. Nie vo vyšetrovaní, ale v knihe. Prichádzajú siahodlhé riešenia súkromia tohoto fešáka a jeho kolegov, ktoré pre mňa nemali žiadnu šťavu. Možno aj preto, že prvý diel (Temné tajomstvá) som nečítala (ale už ma čaká na poličke :)). Ťahalo sa to dlho, predlho.. Okrem toho (a to je tá druhá vec) je kniha plná chýb, preklepov, gramatických a neviem ešte akých, zvaľme to na blbý preklad… Vytáčalo ma to do takej miery, že som si povedala, že posledná šanca a knihu odkladám. A vtedy sa to opäť rozbehlo, po asi 80-100 stranách (neviem presne) začne mať kniha spád, napätie, nechcete ju pustiť z ruky. Totálne Vás pohltí, myslíte na prípady vrážd aj keď knihu nečítate. Prečo a hlavne kto je vrah? Keď sa veľmi neočakávaným spôsobom túto vec dozvieme asi 100 strán pred koncom, neuľaví sa nám. Netušila som síce, o čom môže byť ešte nasledujúcich cca 100 strán, ale autori nesklamali. Nechcem prezrádzať podrobnosti, len odporúčam prečítať. Iste sa nebudete nudiť. Trochu som mala chaos v menách začínajúcich rovnakým písmenom, aj v tých krkolomných názvoch miest, ale dalo sa to… Inak – z tohoto by bol skvelý film. Už si brúsim zuby na prvý diel a teším sa na prípadný tretí diel 🙂

Anotácia tu

Zaradenie: humorný román, nonsens.

Perfektna blbosť 🙂 Asi tak by som to zhrnula. Perfektná preto, že sa mi to fakt páčilo, nikdy sa nezvyknem nahlas smiať pri knihe, ale tu som sa musela 😀 A blbosť preto, že to bolo nereálne, vymyslené, vyfabulované až nonsens. Jednoducho toto by sa nikdy stať nemohlo, ani keby traktory padali. Polícia ani všetky inštitúcie, ktoré liga penzistov prekabátila, nie sú také hlúpe, ako v celej knihe boli. Alebo to celé bola len zhoda náhod?

Kniha sa mi páčila, len mohla byť pokojne o 50-60 strán tenšia, v závere som už hľadela, koľko strán mi ešte chýba. K tejto knihe bola vydaná aj dvojka, ale tá ma vôbec neláka a neviem si ani predstaviť, čo by sa tam mohlo ešte riešiť… Dávam 4 hviezdicky z 5. 🙂

Anotácia tu

Zaradenie: Krimi, triler.

Prečítaná takmer na jeden dych. Od začiatku bola veľmi napínavá. Psychologická hra. Napínavý príbeh, netušíte, kto je vrah a prečo to robí. Netušíte, že ten, o ktorom práve čítate, možno o chvíľu spadne do osídel vraha. Netušíte, prečo si vrah vybral práve jeho a netuší to ani polícia. Netušíte, kto z dvojice prežije. Aj život vyšetrovateľky je pomerne pestrý a záhadný… Celé je to zamotané, príbeh vidíte z viacerých uhlov, kapitoly su krátke a to dodáva knihe dynamickosť. Vždy som si povedala, že už len túto kapitolu a idem spať… ale bolo ich aj 10 🙂 Nakoniec ma trošku sklamal záver, zdal sa mi priveľmi rýchlo „zbúchaný“. Ale knihu hodnotím pozitívne, dávam jej 4,5 hviezdy z 5 🙂 Do predaja sa práve dostáva ďalšia kniha tohoto autora s názvom Na koho to slovo padne a nájdete ju už v mojej recenzii nižšie 🙂

Anotácia tu

Zaradenie: novodobý román

Román, ktorý zlomil tisícky sŕdc, ale moje len nalomil. Kniha bola v predajnosti na vysokej priečke, tak som sa rozhodla dať jej šancu. Nie je to síce moja šálka kávy 🙂 Ale dalo sa to prečítať, dala som to za 2 dni. Určite je vhodná skôr pre romantickejšie dušičky, prípadne ako oddychovka.

Je to príbeh dvoch životov, ktoré sa vďaka nikdy neposlanému listu spojili. Na jednej strane žena s tyranským mužom po boku, s krutým životom a osudom, na druhej strane smutný príbeh nenaplnenej lásky.

Začalo to tým, že Tina našla vo vrecku starého obleku list, ktorý nebol nikdy odoslaný – a práve preto došlo k nenaplneniu mladej lásky. Vraciame sa do minulosti, do rokov začínajúcej vojny, do rodiny lekára Skinnera s jedinou dcérou Chrissie. Zamilovala sa do Billyho – muža, ktorý bol síce skvelý, ale bol adoptovaný a preto sa jej otcovi nezdal vhodným adeptom na manželstvo jeho dcéry. Keď Chrissie zistila, že je tehotná, Billy to neprijal najlepšie a hoci si neskôr svoj omyl uvedomil, oľutoval a chcel ho napraviť, nešlo to. Chrissien otec poslal svoju dcéru do Írska k tete, no po jej rýchlej smrti šla porodiť dieťa do kláštora, kde si musela odrobiť 3 roky, aby sa očistila od hriechu. O tom pobyte sa nedozvedáme veľa, len toľko, že to bolo hrozné. Potom šiel malý William na adopciu do Ameriky. Teraz sa vracia, aby svojich rodičov vypátral, stretáva Tinu, ktorá mu ukáže list a spoločne sa vyberú pátrať po Chrissie a Billym.

Príbeh končí happyendom, predvídala som ho, no v príbehu je aj veľa krutosti. Hlavne zo strany Tininho manžela. V tom tyranskom alkoholikovi som sa však nevyznala, raz bol vykreslený tak, potom zas inak. Nedokázala som si naňho utvoriť názor, no našťastie, nebolo to ani potrebné. Autorka má jazyk bez emocionálnych prejavov, najmä smutných momentov – boli jednoducho vynechané (smrť dieťaťa zapríčinená vlastným mužom, smrť muža) alebo aspoň tak zminimalizované, že mi to až chýbalo.

Anotácia tu

Zaradenie: novodobý román

Perfektná kniha, ktorá nie je prvoplánovo romantická, ale v konečnom dôsledku je tak vnímaná. Je to kniha o tom, ako sa človek dokáže zmeniť pod vplyvom prostredia a hlavne pod vplyvom iného človeka. O tom, ako sa treba pozerať na seba a na svoj život a o tom, ako si ho vychutnať. Žiť a nie iba prežívať. Kniha nekončí happyendom, ale aj napriek tomu sa mi páčila. Ak vie človek čítať medzi riadkami, čo pri tejto knihe nie je vôbec ťažké, uvidí jej kvality. Zhltla som ju za pár dní, tesne pred tým, ako mal mať v kine premiéru film natočený podľa tejto knihy. A nič lepšie som nemohla urobiť. Všetko som mala v živej pamäti a opäť raz platí staré známe – Kniha je lepšia ako film. A pritom film bol skvelý 🙂 Určite odporúčam 🙂

Anotácia tu

Zaradenie: beletria pre mládež

Ked som ju kupovala, myslela som si, ze je ozaj o objavovani vesmiru. Ale figu, bolo to o objavovani sameho seba, svojho života, svojho ja, svojich pohľadov na svet a svojich zlých snov. Je to o zvláštnom priateľstve dvoch dospievajúcich chlapcov, ktorí majú vlastné problémy, s ktorymi sa snazia vysporiadat. Okrem toho je kniha plna uzasnych myslienok, autor si vsima a analyzuje vnutro postav, nielen hlavnych. Vnima a je otvorený vsetkym vnemom, s ktorymi sa bezne stretne a stretáva kazdy z nas. Je to taka sonda do duse, ktoru som chcela aj nechcela dočítať. Chlapci mi budú chýbať 🙂 A nielen oni, ale aj ich rodicia, zvlášť mamy. Konverzácie Ariho a jeho mamy „fašistky“ som čítala vždy so zdvihnutými kútikmi pier, mali medzi sebou fajn humor, taký by som raz rada mala aj ja s mojimi detmi. Podla mna veľmi fajn 🙂

Anotácia tu

Zaradenie: Detektívka, krimi.

Mam pocit, ze Jeden musí z kola von (o pár kníh vyššie) bola predsalen o trošičku lepšia 🙂 Tá sa čítala sama, nedalo sa ju odložiť, túto som veru mohla. Ale ak aj niekto jednotku nečítal, nevadí, pretože síce sa občas na ňu trochu odvoláva, čitateľovi vsak iste dojde, co sa tam dialo. Jednotku som čítala už dávno a postupne sa mi to rozjasňovalo. Skoda, že som ju už nemala doma, iste by som do nej nazrela. Ja osobne som čakala minimálne rovnakú, ak nie lepšiu knihu. Občas som sa strácala v postavách a v deji, bolo to teda riadne zamotané. Už už sa zdalo, že vrah je jasný, nové udalosti však zmiatli nielen mňa, ale i vysetrovateľov. Okrem vysetrovania vrážd sa v rámci vysetrovateľov riesia aj citové vztahy medzi nimi, karierizmus, vyuzivanie moci, ale i snaha pomoct slabsím, či hyenizmus tlače. Veľmi sa mi páčil záver, bez dlhého naťahovania sa všetko vysvetlilo a zapadlo do seba.

Na záver mozem povedať, že kniha bola dobre napísaná, napínavá, krvavá, vraha som neodhalila, bol zakamuflovaný dokonale. I ked indicie boli, nedoslo mi to 😀 Za mna 4* z 5. A iste siahnem aj po dalsej knihe, verím, že výjde čoskoro (aby som opäť nezabudla fakty z tejto druhej :-D)

Silna kniha. Veľmi silna. Azda najsilnejsia spomedzi tych, ktore som doteraz na tuto temu precitala. Hrôzy holokaustu sú tu tak nenútene, prirodzene a pritom tak tragicky popísané, že sa vám chce plakať. A objímať svoje deti viac, ako obyčajne. A modliť sa za to, aby tieto hrozny už nikdy, nikdy v živote nikto nezazil.

Nedokázala som sa od tej knižky odpútať, mapuje život pred vojnou, ako krásne žili, ako krásne mohli žiť ďalej, keby… Pokusy, ktoré Mengele robil sú strašné. Našťastie, aj keď sa kniha volá Mengeleho dievča, pokusy na Viole boli ešte oproti iným celkom „mierne“, ak sa to tak vôbec dá nazvať. Deti jej priateľky Anny si to odniesli totálne.. Toľko zbytočnej smrti, toľko neštastia… a na čo? k čomu to bolo?

Túto knihu by si mal prečíťať naozaj každý, aby na chvíľu zastal a zamyslel sa nad svojim životom.

Ked som bola na bibliotéke a zistila som, ze je tam i Bjork a mozem ju mat s podpisom, neodolala som. A napisal mi aj venovanie.
Kniha sa mi pacila, stale ma drzala v napati, ako sa situacia vyvinie, ako sa to zamota a kedy a ako sa to rozmota. Nebolo to az tak dynamicke, ako si ja predstavujem, ale bolo to fajn, neboli tam nezmysly, vsetko do seba zapadalo, vraha som neuhadla (a ani som sa o to nesnazila, bola som len citatel konzument) a za mna by som sice titulu nepridala superlativ „brilantny“norsky triler, skor „jeden z tych lepsich“ norskych trilerov, no davam 5 hviezdiciek z 5

Paráda. Tesne pred Sovou som čítala Cestujem sama a keby bola na svete už trojka, hneď sa na ňu vrhnem. Knihy sú vzájomne prepojené, jednak „tabletkohltačstvom“ Mie Krugerovej a jednak druhou postavou vyšetrovateľa – Holgera Muncha. I v Sove je do toho zapletený niekto od Holgera. Opäť musím vyzdvihnúť, čo by mala byť pri kriminálkach bez podtónu scifi samozrejmosť, no nebýva to zvykom Všetko na seba logicky nadväzuje, nič sa nevymyká realite. Postavy sú zamotané, prepletené, netušila som, kto je páchateľ, až ku koncu. Napätá som bola, knižku som veľmi nerada púšťala z ruky. Číta sa rýchlo, ľahko. Za mna plný počet 5*, i keď tá Mia mi s tými tabletkami riadne šla na nervy…

Po prečítaní tejto knihy som sa cítila dokonale čitateľsky uspokojená! Táto dvojica autorov pre mňa predstavuje dokonalosť vo viacerých, ak nie všetkých ohľadoch – zápletka, vykreslenie postáv, dialógy, opisy vrážd, opisy miest, postáv, motívy, odhaľovanie vrážd a ich páchateľov, stavba dialógov – no skrátka všetko hodnotím kladne a podľa mojho gusta. Zamotané do posledných chvíľ, vrah sa vykľuje nečakane, všetko do seba presne zapada, všetko musí logicky sedieť, inak nie sú vyšetrovatelia (a ani ja) spokojní. Pri týchto dvoch autoroch sa mi nestalo, že by som im niečo neuverila, ze by nieco nesedelo, nepasovalo, bolo prehnané a „nad“. a to sa mi páči. Akoby som pozerala film…

Mojou chybou som najskor čítala Učňa a tá sa mi páčila až na to, že tam bol siahodlhý opis Sebastiana a chyby. Tých chýb v jednotke tolko nebolo a opisu sebastiana po prečítaní Temných tajomstiev tiež rozumiem. No a už sa teším na trojku – Hrob v horách

Čo napísať… Kniha sa mi páčila, i keď som mala počas jej čítania veľa hlbokých nádychov… V prvom rade som očakávala, že bude prudko strašidelná a že sa budem báť. Prvý nádych… nekonalo sa. V druhom rade som čakala, že zápletka, resp. vražda bude rozumne vysvetlená, policajti, ktorí na prípade pracovali sa nejak v priebehu knihy stratili… druhý hlboký nádych… Očakávala som, že to bude klasická detektívka, v ktorej sa udejú viaceré „hrozné“ vraždy, no nebola. Rozuzlenie nebolo podľa môjho gusta, logika bola mimo tej mojej, ale aj napriek všetkému sa to čítalo ľahko, zaujímavo, rýchlo, aj napriek tomu, ze to bola blbosť, ktora by sa nikdy stať nemohla (myslim to, že niekto nemože vyjst z bytovky), tak ma zaujímalo, ako si s tým autor v závere poradí. Jednoducho ma to bavilo, i keď to bolo úplne mimo mojich očakávaní, predstáv a atribútov na dobrú knihu. Dávam 4 hviezdicky (3 hviezdicky príbeh a 1 hviezda za feši sympatického autora )

Sčasti sa mi páčila, no z väčšej časti nie. Páčilo sa mi, že vďaka knihe som sa dozvedela o tom, že vobec nejake zitkovske bohyne existovali, ze existuje spisovatelka s fajn literarnym štylom. A to je asi vsetko. Kniha mi pride síce zaujímavá, no nerozumiem celkom, preco je az tak ospevovana. Je veľmi rozsiahla, pokojne by som ju skratila o 150-200 stran, boli v nej veci – udalosti, ktore neboli pre dej podstatne a nikam neviedli, tie by som zrusila. Pribeh, ktory vlastne ani nie je pribeh, ide len o akesi skladanie criepkov minulosti, z ktorych mne osobne veľa zostalo nezaradenych… Nepacili sa mi ani sexualne vsuvky, vobec sa to tam nehodilo a znizovalo to uroven knihy. za mna 2,5 hviezdiciek z 5.