LEKÁREŇ OKOLO NÁS I.

Každý deň, či už idem do práce, na nákup alebo len tak von s deťmi, ma obklopuje príroda. A teraz nevravím o horách, lesoch, vysokých štítoch, či jazerách. Hovorím o bežnej zeleni, ktorá je všade tam, kde nie je betón. Hovorím o trávniku pri činžiaku, či parku v meste alebo o vlastnej záhradke. To, o čom budem písať, máme všetci okolo seba, stačí sa len pristaviť, otvoriť oči a zohnúť chrbát.

Keď som sa pred pár dňami bicyklovala s mojimi chlapcami po okolí a zazrela som kde prasličku, tam čakanku, skrsla mi v hlave myšlienka, že by bolo iste zaujímavé pozrieť sa na tieto rastlinky bližšie. I ja sa čosi nové priučím, i Vám to bude (snáď) na osoh 🙂 Veď prečo nevyužiť to, čo nám príroda sama ponúka? Teraz nazbierame, nasušíme a v zime ako by sme našli…

V tejto časti sa pozrieme na 3 liečivé rastlinky: Čakanku obyčajnú, Prasličku roľnú a Rebríček obyčajný.

Čakanka obyčajná

(Cichorium intybus L.)

Starí Egypťania používali Čakanku obyčajnú na posilnenie žalúdka. Ľudovo sa nazýva aj cigória, korenie svätého Petra, modrý kvet, kávová zelina, či čekanka. Je to trváca bylina, ktorá môže dosahovať výšku 20 – 120 cm, má krásne sýto modré kvety, byľ je rozkonárená, listy kopijovité. Rastie na suchších miestach, popri cestách, na pasienkoch a medziach. Kvitne od júla do septembra a keď som túto belasú nádheru chcela odfotiť, umožnila mi to len v doobedných hodinách. Zbierame koreň alebo kvitnúcu vňať, prípadne len kvety. Vňať sa začína zbierať v júli, zbiera sa nadzemná časť a to počas kvitnutia. Koreň sa odporúča zbierať neskoro na jeseň, sušíme prirodzeným teplom.

Využitie

Upražený koreň pri teplote 140 stupňov Celzia nahrádza kávu – cigóriu. Tento spôsob využitia byliny je známy už z roku 1690 v Holandsku. Okrem toho sa používa sušená čakanka (koreň i listy) ako horký povzbudzujúci prostriedok pri nechutenstve, nedostatku žlče, plynatosti, žalúdočných a tráviacich ťažkostiach. Čakanková vňať je častou súčasťou čajov na podporu trávenia, môže sa však užívať aj samostatne, odporúčaná denná dávka je 3 g.

Koreň sa v liečiteľstve používa pri cukrovke, na trávenie, pri zápche. Zvonka sa vo forme obkladov používa na bolestivé zápaly, ekzémy a vredovité ochorenia. Čakankový odvar pomáha pri funkčnej zápche, častej pri zmenách pobytu (tzv. cestovná zápcha). Šťava z koreňa, zľahka vtieraná do vlasovej pokožky, podporuje rast vlasov. Mladé, čerstvé korene čakanky je možné použiť v homeopatii, tiež v gastronómii na prípravu omáčok.

Na jar sa odporúča pripraviť si čajovú prečisťujúcu kúru, ktorá pozostáva z rovnakých dielov vňate čakanky, púpavy lekárskej s koreňom a lístkov mäty. Kúra by mala trvať 2-3 týždne, pričom by sa mali vypiť 2 šálky nesladeného čaju z tejto zmesi. Aby sa telo zbavilo čo najviac jedov a toxínov, treba zvýšiť aj príjem vody.

Príprava čaju: 1 čajovú lyžičku čakankovej vňate prelejeme 1 šálkou vriacej vody, 20 minút ohrievame tesne pod vodom varu a precedíme. 2-3x denne pred jedlom vypijeme jednu šálku.

Praslička roľná

(Equisetum arvense L.)

Je to trváca bylina s dlhým článkovaným, hlboko v zemi uloženým podzemkom s rozmnožovacími hľuzami. Vyskytuje sa na poliach, okrajoch ciest a zaburinených plochách s vlhkým podložím. V staroveku bola Praslička roľná legendárnou vďaka jej schopnosti zastavovať krvácanie. Stačí ju vraj len podržať v ruke a krvácanie sa utíši. V 18. storočí sa praslička používala pri liečení obličiek a mechúra. Vďaka vysokému obsahu kyseliny kremičitej sa ňou leštil aj cínový riad, možno aj preto ju dnes mnohí poznajú pod označením šmirgľová, či vechťová tráva. Zo súčasných 32 druhov prasličiek je práve Praslička roľná najdôležitejšou liečivou bylinou. Na lekárnické využitie sa dováža najmä z Číny. Zbiera sa rozkonárená bylina v tvare stromčeka. Sušíme pri teplote do 40 stupňov Celzia v tenkých vrstvách bez obracania, aby sa nepolámala.

Využitie

Účinky prasličky sú najlepšie využiteľné v kombinácii s inými bylinami, i kvôli špecifickej chuti sa len zriedka používa samostatne. Je súčasťou mechúrových, obličkových a protireumatických čajov. Vnútorne sa používa pri bakteriálnych i zápalových chorobách močových ciest, na zmierňovanie opuchov (najmä metabolicky podmienené opúchanie nôh), ale aj na prevenciu a liečbu obličkového piesku, či záchvatov dny. Na vonkajšie použitie sa odporúča pri problémovom hojení rán vo forme liečivých kúpeľov, či obkladov. Pri zápale ďasien a mandlí ju môžeme použiť ako účinné kloktadlo.

Príprava čaju: 1 polievkovú lyžicu vňate prasličky roľnej prelejeme 1 šálkou vody, 5 minút povaríme, necháme 10 – 15 minút lúhovať a precedíme. Počas dňa vypijeme 3 šálky, každý z nich zapijeme pohárom čistej vody.

Príprava obkladov: 10 čajových lyžičiek nahrubo podrvenej vňate Prasličky roľnej prelejeme 1 litrom vriacej vody, 30 minút ohrievame tesne pod bodom varu a precedíme. Sterilný obväz ponoríme do odvaru a 2-3x denne prikladáme na ranu.

Rebríček obyčajný

(Achillea millefolium L.)

Známy aj pod označením „myší chvost“. Je to trváca bylinka, dorastajúca do výšky 80 cm až 1 metra. Kvitne od júna do októbra, nájsť ju možno na okrajoch ciest, medzi lúčnymi kvetmi a na násypoch. Základom je nezbierať zdrevnatené časti rastlinky, ale iba vňať a kvety. Ideálne je zbierať len byliny s bielymi kvetmi, v čase keď začínajú kvitnúť. Rebríček má rozmanité využitie, od liečenia vonkajších i vnútorných rán, menštruačných problémov, cez koliky, bolenie zubov až po tráviace ťažkosti. Vo farmácii sa využíva vňať i kvety, ktoré sú bohaté na účinné látky. Rebríček obsahuje popri horčine, trieslovinách a minerálnych látkach hlavne éterický olej, ktorý pôsobí antispasticky, protizápalovo a antibakteriálne.

Využitie

Pri tráviacich ťažkostiach, poruchách pečene, žlče a nadúvaní sa užíva čaj z rebríčkovej vňate. Odporúčaná denná dávka je 4,5 g. Čaj je vhodný aj pri vysokom krvnom tlaku.

V kuchyni sú čerstvé jemne nasekané lístky vhodné ako korenina pri príprave mastných jedál, šalátov, syrov i polievok. Poslúži aj ako prírodný repelent proti komárom stačí ho poriadne rozotrieť po pokožke.

Sedací kúpeľ pomáha pri poruchách menštruácie, hemeroidoch, svrbeniach pošvy.

Ako obklad je výborný pri zraneniach, len priložiť na rany, zlepší hojenie a má protizápalové účinky, zmierni bolesti pri kŕčových žilách.

Zdroj:

www.nazdravie.sk

MAYER J. G. – UEHLEKE B. – SAUM K. 2004. Tajomstvá kláštornej medicíny. 1. vyd. Bratislava: IKAR. 2004. 431 s. ISBN 80-551-0728-9.